Vianočné Assisi:
Mesto, v ktorom sa “zrodili” jasličky

BRATISLAVA, niekoľko dní pred Štedrým dňom, 2021:

„Dámy a páni, vitajte na pravidelnej linke z Bratislavy do Ríma, na letisko Ciampino. V našej destinácii je krásne slnečné počasie a štrnásť stupňov Celzia…”, prihovorí sa posádke v oblakoch, niekde nad Bratislavou, kapitán lietadla. Je príjemné počuť rodný jazyk, nestáva sa to až tak často… Lietadlo by malo o hodinu a štyridsať minút pristáť vo večnom meste, často sa tak udeje o niečo skôr, ako udáva harmonogram. Presúvame sa ponad Maďarsko, Chorvátsko a krížom cez Jadranské more, smerom na Taliansko.

PRAKTICKÉ TIPY:
Ak sa rozhodnete navštíviť Assisi v zimnej sezóne, môzete tak urobiť letecky na linkách:
→ Bratislava – Rím Ciampino (1 hod 40 minút, spoločnosť Ryanair)
Viedeň Schwechat – Rím Ciampino alebo Fiumicino (1 hod 35 minút, spoločnosť Ryanair, Wizz air alebo iné)
Z Ríma je do Assisi vlakom asi 180 kilometrov , dĺžka jazdy: 2-2,5 hodiny, cena od 11,70 EUR jednosmerne)
→ V letnej sezóne je k dispozícii aj linka z Viedne do Perugie, ktorá je vzdialená od Assisi asi 18 kilometrov.

ASSISI, niekoľko dní pred Štedrým dňom, 1223. Pred 798 rokmi:

Blížia sa Vianoce a Francesco Bernardone, po celom svete dnes známy ako František z Assisi, premýšľa – ako by sa dalo ešte lepšie ľuďom priblížiť Božiu Lásku, ktorá k nám prišla počas Vianoc. Inšpirovaný púťou do Svätej zeme, požiada svojho blízkeho priateľa a šlachtica Giovanniho Velita z Greccia, aby mu pomohol zorganizovať a pripraviť živý betlehem. Keďže je majiteľom niekoľkých jaskýň v spomínanom okolí Greccia (vzdialenom od Assisi asi 90 kilometrov), rozhodne sa túto scénu Narodenia pripraviť tam.

Pre ľudí pripravia živý betlehem, ktorý tvoria skutoční ľudia s reálnym dieťaťom, nechýbajú ani živé zvieratá. Mnohým sa to hneď tak zapáči, že ďalšie Vianoce túto scénu zopakujú, každý podľa svojich možností: niekto obsadí do úloh znova živých ľudí a živé zvieratá, iní si pomôžu figúrkami alebo umelými postavičkami… Tradícia jasličiek sa zo stredného Talianska veľmi rýchlo rozšírila do celej Európy. Inak, vedeli ste, že Františkovi vďačíme aj za darčeky “od Ježiška?” Fascinovaný Božou láskou, sa rozhodol, že obdaruje druhých – ako symbol Božieho daru v dieťati Ježišovi…

To, ako to vtedy pri Assisi v Štedrú noc vyzeralo, opisuje svätý Bonaventúra, ktorý je autorom Františkovho životopisu:
„Boli zvolaní bratia a zhromaždil sa i ľud. Ich hlasy sa niesli lesom. Tá vznešená noc sa rozžiarila a zmenila na slávnostnú vďaka mnohým jasným svetlám a melodickým a zvučným chválam. Boží muž [František], naplnený nežnou láskou, stál pred jasličkami, zaplavený slzami a prekypujúci radosťou… Potom kázal ľudu, ktorý stal okolo scény narodenia Kráľa v chudobe. Pritom ho – z nežnej lásky k nemu – nazval ,betlehemské dieťa‘.“

V spomienkach Františkovho žiaka  – Tomáša z Celana, môžeme zasa nájsť “motiváciu”, pre ktorú betlehem vznikol: „(František) chcel urobiť pamätník tomu Dieťatu, ktoré sa narodilo v Betleheme, aby sme mohli aspoň nejako telesnými očami hľadieť na ťažkosti, ktoré Ježiš prežil v jasliach na slame, s volom a oslom po boku…“

 

Podľa tradície – slamu, na ktorej ležalo vtedy dieťa (symbolizujúce Ježiška), účastníci odložili a neskôr uzdravila niekoľko ľudí i zvierat. František bol po realizácii prvých jasličiek veľmi dojatý, pretože ľudia mohli na vlastné oči vidieť, akou veľkou láskou Boh miluje svet, keď prišiel medzi ľudí v chudobnej maštali.

Rímske letisko Ciampino, 2021:

Letisko Ciampinoje to menšie (čo sa týka veľkosti) v porovnaní s Letiskom Leonarda da Vinciho vo Fiumicine. No i tak, keď vystupujem z lietadla, pulzuje svojím životom. Ľudia vystupujú, i nastupujú, presúvajú sa, prechádzajú cez kontroly alebo čakajú na svoj let a na svoju bránu / gate. Dostávam sa von pred odletovú halu, aby som našiel autobus na železničnú stanicu Termini.

PRAKTICKÉ RADY
Najjednoduchšia cesta, ako sa dostať z letiska na Termini je využiť niektorú z autobusových spoločností, ktoré stoja pred odletovou halou 
Terravision Bus Shuttle SIT prípadne inú
Lístky si viete kúpiť online, ak je v autobuse voľno, aj priamo na mieste – ide však o najdrahšiu možnosť
Ceny sa pohybujú okolo 6 EUR
Lacnejšia varianta je využiť mestskú hromadnú dopravu a odviesť sa k želežničnej stanici Ciampino alebo ku konečnej zastávke metra linky A – Anagnina
Všetky infomácie o mestskej doprave v Ríme nájdete tu.

Pred odchodom vlaku mám ešte čas a tak kráčam aspoň na okamih “pozdraviť” jednu z pápežských bazilík – Santa Maria Maggiore (na fotke vyššie). Áno, je to tá, v ktorej sa modlí a odovzdáva kyticu kvetov Božej Matke – pápež František – vždy pred a po svojej pastoračnej ceste vo svete.
Pre nás Slovákov / Slovanov je výnimočná v tom, že na jej oltár položili liturgické texty v staroslovienčine ešte Cyril a Metod. A príjemný vianočný bonus – k mojej vianočnej návšteve – pod oltárom sa nachádzajú podľa tradície relikvie prvých jasličiek.

PRAKTICKÉ RADY
Talianska železničná spoločnosť sa volá Trenitalia, lístky a spoje môžete vyhľadávať na ich webstránke tu. Na rovnakú trasu vám vyhľadávač ponúkne viacero spojov, ktoré sa líšia dĺžkou cestovania a podľa toho aj cenou. Čím dlhšie, tým lacnejšie a “lacnejšie” vlaky nižšej kvality.
→  Na staniciach (aj tých menších) nájdete automaty na kúpu lístka, ktoré sú vo svetových jazykoch a platiť sa dá kartou, čiže prakticky vôbec nepotrebujete ísť “ku okienku”.
→  Pozor! Pred odchodom vlaku je dôležité lístok si označiť v označovači – ktorý nájdete na staniciach, ale i na nástupištiach. Bez označenia je lístok neplatný.
A dobrá rada do života: Ak zistíte, že váš vlak do Assisi (resp. do Foligno, kde sa prestupuje), stojí na Termini na koľaji 1EST, dajte si rezervu aspoň 20 minút. Pretože ak prídete k nástupištiam, ešte nemáte vyhrané – EST koľajiská sú vzdialené ešte dobrých 15 minút rezkej chôdze dozadu.

Vlak sa hýbe a my opúštame Rím. Zakrátko sa dám do reči so sprievodkyňou, s ktorou plánujem iba krátku konverzáciu, aby som sa dozvedel, kam bude smerovať môj druhý vlak – aká je jeho cieľová destinácia, keď vyštartuje vo Foligno. Nakoniec je z toho asi 20-minútový rozhovor… a úprimne sa z toho teším. Spomínam si na svoje začiatky taliančiny, kedy nás na gymnáziu presviedčali, aby sme išli radšej “na nemčinu”, pretože nám tento jazyk jedinej krajiny sveta na nič nebude. Som zaň vďačný… lebo cítim voľnosť, nadšenie, viac porozumenia a možnosť priblížiť sa miestnym…a oni to aj veľmi ocenia… a niekedy vás (aj neprávom) vychvália do neba, aký ste v ich jazyku zruční.

Vo Foligno vystupujem a idem hľadať ďalší vlak (smer Florencia), aby som po pár minútach vystupoval v Assisi. Každé nástupište má v Taliansku prehľadné displeje, kde vidíte nielen cieľovú destináciu, ale aj všetky zastávky a časy – nedá sa nijako pomýliť.

ASSISI, talianský región UMBRIA, 2021:

O niekoľko minút skutočne vystupujem na stanici v Assisi. Je niečo po siedmej hodine večer, svetoznáme pútnické miesto privíta len dvoch pútnikov – mňa a ešte jednu rehoľnú sestru, inak tu niet “nikoho-nikde”. Vlaková stanica sa nachádza dole (časť Santa Maria degli Angeli), stredoveké mesto sa črtá v kopcoch, aktuálne vysvietené rôznymi farbamia a vianočnou výzdobou. Už mnohokrát som počul, že vianočná výzdoba mesta pokoja a betlehemov patrí medzi najkrajšie v Európe. Som teda tu. Pre rehoľnú sestru prídu autom jej spolusestry a po krátkej myšlienke, či sa ich nespýtam, či by ma nevzali tiež – to vzdávam a počkám na autobus.

PRAKTICKÉ RADY
V Assisi sa oplatí pohybovať sa autobusovou linkou C, ktorá sa točí po dôležitých miestach nasledovne (lístok si kúpite v trafikách / novinových stánkoch a stojí 1,30 EUR, platí 90 minút). C02 je môj východisková bod – želežničná stanica. 

„Môžem si kúpiť lístok aj u vás?”, pýtam sa šoféra, v autobuse nik okrem neho nie je. „Treba si ho kúpiť v trafike,” naviguje ma. Vysvetľujem mu, ža tam už dávno nikto nie je, je zatvorená. S nádychom talianskej ľahostajnosti mávne rukou a krátko dodá: „Sadaj!” Tak sa teda vezieme… ja a šofér. Cez točité zákruty, ktoré šofér reže s ľahkosťou, ktovie koľkokrát už túto trasu posledné mesiace absolvoval. 

Mohutná trojposchodová Bazilika (od roku 2000 v zozname UNESCO, v jej podzemí je hrob svätého Františka) sa približuje. Vystupujem na parkovisku Jána Pavla II. a po pár krokoch sa ubytujem. V Assisi som už asi siedmykrát, nikdy som tu však ešte nespal.

Assisi je mesto s asi 27 000 obyvateľmi, vybudované na pomerne strmom juhozápadnom svahu Monte Subiaso, pod skalou, na ktorej vrchole nájdete ruiny stredovekého hradu. Mesto založili Rimania a ešte stále je možné nájsť v meste ich rukopis: napríklad čiastočné zachované mestské hradby, niekdajšie Fórum (aktuálne Piazza delle Comune), amfiteáter či chrám bohyňe Minervy, ktorý je prestavaný na kostol Santa Maria sopra Minerva.

Krátko po ôsmej hodine sa púšťam do ulíc Assisi. Vždy tu stretávate množstvo turistov, teraz je tu prázdno, ten pokoj akoby sa dal hmatateľne uchopiť. Smerujem k Bazilike svätého Františka. Ide o trojposchodovú stavbu, na námestí pred chrámom stojí obrovský vianočný stromček. Pod ním prvý betlehem, nasledujúcich 24-hodín ich uvidím desiatky. Veľké, stredné, malé. Som v meste pokoja a meste betlehemov.

Ak po strmých schodoch výjdete z námestia “nižšej” Baziliky k tej “vyššie”, naskytne sa vám úchvatný výhľad – stromček máte pod sebou, v pozadí blikajú mestá a dedinky regiónu Umbria, na priečelie chrámu zasa františkáni premietajú vianočné obrazy, animácie či citáty. Do toho hudba. Očarujúce divadlo.

Hore nájdete tiež betlehem, ktorý je v životnej veľkosti a obsahuje dve netradičné postavičky. Tou prvou je, pochopiteľne, František z Assisi, ktorý do tejto lokality patrí. Tou druhou zasa postava lekára v zelenom plášti a s rúškom – ten zasa patrí do súčasnej korona doby.

Kráčam ulicami nočného Assisi a počítam jednotlivé betlehemy, ktoré sú všade. V uliciach či oknách domovov, nájdete ich aj v štrbinách či iných priestoroch – kreativite sa medze nekladú. A navyše: Jeden veľký betlehem je samotné mesto.  Na jednotlivých námestiach, pri bazilikách či uliciach sú „betlehemovým“ štýlom umiestnené scény z príbehu Narodenia. Teda v životnej veľkosti nájdete napríklad pri Katedrále sv. Ruffina scénu zvestovania anjela Panne Márii, pri Bazilike sv. Chiary zasa návštevu Márie u Alžbety, na jednom zo stredovekých historických námestí sú postavy pastierov s ovečkami. Všetko je navyše obohatené projekciou a hudbou na stenách chrámov či palácov. Úžasný umelecký zážitok.

PRAKTICKÉ RADY:
Bohatý vianočný program nájdete na každoročnej špeciálnej webstránke : www.nataleassisi.it
Mapa vianočného mesta: (vo väčšom rozlíšení tu). Vianočné inštalácie nájdete označené hviezdičkami.

 

ASSISI, ďalší deň a skoré ráno:

Išiel som spať neskoro a vstávam skoro. O piatej. Prekvapuje ma, že je hrob svätého Františka otvorený už od šiestej rána (aktuálne otváracie hodiny nájdete tu), chcem to využiť a mať Františka “celého” iba pre seba. Podarí sa to. Sedím viac ako hodinu v podzemnom priestore sám, spoločnosť mi robí iba pri vstupe do baziliky rozospatý františkán, ktorý má službu. A premýšlam / modlím sa / iba tak ticho sedím… Akú revolúciu spôsobil tento muž a aké je jeho ovocie po 800 rokov. Ako zmenil a ovplyvnil nielen vtedajší svet, ale celé generácie až po súčasnosť. Nenadával, nekritizoval, nehejtoval kňazov, biskupov a pápeža, ale začal s opravou seba a tak opravil aj Cirkev.

Prvýkrát navštevujem v Assisi počas svojho pobytu aj chrám Santa Maria Maggiore, v ktorom je “čerstvý” hrob nového blahoslaveného  – Carla Acutisa, ktorý mal Assisi, aj svätého Františka rád, a tak „odpočíva“ tiež v tomto meste pokoja. Okolo jeho hrobu je mnoho mladých ľudí – štafeta svätosti pokračuje ďalej.

Kto bol Carlo Acutis? Narodil sa v Londýne v roku 1991, jeho rodičia sa krátko po jeho narodení presťahovali do Milána. Často sa modlieval ruženec, týždenne sa spovedal a trávil mnoho času pred Eucharistiou. Mal záujem o počítače, známy je tým, že zdokumentoval eucharistické zázraky v Taliansku, krátko pred tým ako zomrel na leukémiu. Jeho úcta k Eucharistii bola hlavnou témou jeho života. Zomrel ako 15-ročný (v roku 2006) a svoju chorobu obetoval za Cirkev a pápeža Benedikta XVI., blahorečený bol v Assisi v roku 2020.

 

Od hrobu Carla Acutisa smerujem (všetko sa dá absolvovať peši a v krátkych vzdialeností) do Baziliky sv. Kláry – v modlitbe zotrvám pred pôvodným krížom, cez ktorý sa Boh prihovoril Františkovi. A vraciam sa myšlienkami na to stretnutie Boha a žobráka z Assisi.

František sa vtedy túlal v okolí Assisi, okolo ruín kostolíka svätého Damiána (kde pôvodne kríž bol), a vnútorný hlas ho volal dnu. Keď kľačal pod krížom, počul z kríža trikrát hlas: „František, choď a oprav môj kostol, ktorý je v troskách!“ František ostal užasnutý a chvel sa, bol v kostole sám. Keď sa spamätal, pustil sa do opravy kostolíkov… Tu prišlo k milej zámene, lebo v taliančine sa slovo Cirkev / kostol označuje jedným výrazom Chiesa / chiesa. A až neskôr František pochopil, ako o tom rozprával aj spolubratom, že ho Boh povolal opravovať Jeho Cirkev.

Pozerám na kríž a  premýšľam nad tým, ako často k nám Boh hovorí a ako často sa ho snažíme nepočuť, resp. prepočuť Jeho hlas – aby sme sa nemuseli pustiť do toho, o čo nás žiada, čo chce, aby sme “opravili” vo svojom srdci, vzťahoch alebo krajine. V podzemí chrámu jeho tiež hrob prvej nasledovníčky svätého Františka – Kláry. Jej telo tu priniesli v roku 1260, kedy bol chrám postavený  – pod vedením Filippa Campella -, jedného z popredných architektov tej doby.

O niečo neskôr sa vydávam peši dole pod hradby, do kostolíka sv. Damiána. Bol som tu už mnohokrát, ale vždy je rovnako silné nadýchať sa tej atmosféry a „chytiť“ miest, kde prvé sestry s Klárou jedli, modlili sa či spali. V predvianočnom a vianočnom období, v pomerne malej stavbe, nachádzam ďalšie a ďalšie betlehemy a jasličky. Pomerne dlhú chvílu sedím v priestoroch kaplnky a predstavujem si, ako pod malými klenbami kostolíka sedeli (v už, dnes, pochopiteľne schátralých laviciach) sedeli sestry klaristky, a ako im František rozprával o Božej láske.  Ide vlastne o prvý kláštor klaristiek na svete…

Vraciam sa naspäť k mestským hradbám, okolo olivovníkov a nechávam na seba pôsobiť krajinu. Iba tak, v tichu, niekoľko minút… keď si spomeniem na muzikál František z Assisi z Novej scény, ktorý som videl vtedy niekoľkokrát…  zapínam YouTube a do rannej krajiny pomerne hlasne púštam skladbu “Som blázon”… o Františkovi, ktorý bol nepochopený, bláznivý… no nekonečne radostný a slobodný… tadiaľto kráčal v slobode a radosti františek smerom k assiským hradbám…


Na autobusovej zástavke čakám na autobus, aby som mohol navštíviť posledný bod svojho plánu – kostolík Porcinkulu, ktorý sa nachádza dolu v meste, prikrytý Bazilikou Santa Maria degli Angeli. Baziliku prikázal postaviť pápež Pius V. v roku 1569. Priamo v chráme – v jej vnútri – teda nájdete “ukrytý” pôvodný kostolík. Tu vznikol františkánsky rád, a tu 3. októbra 1226 František zomrel.

Blíži sa čas odchodu vlaku do Ríma a tak peši kráčam od Baziliky na železničnú stanicu. Fascinuje ma, že mesto si žije svojím životom, mamičky tlačia kočíky alebo držia za ruku svoje deti, pred známym fastfoodom sedia mladí a zahrýzajú sa do hamburgerov s hranolkami… a premýšľam nad mužom, ktorý pred 800 rokmi kráčal týmto mestom (pochopiteľne, fastfoody a kočíky tu vtedy ešte neboli)… ale dal mu svojím odhodlaním a vášňou pre evanjelium takú pečať, že ostal známy po celom svete a nasledujú ho státisíce ľudí v stovkách krajín. Aby žili pokoj a dobro vo svojich životoch, aby žili čistotu, chudobu a poslušnosť, či sú alebo nie sú rehoľníci.

Vlak brzdí a ja si odnášam poslednú milú spomienku z Assisi. Žena, ktorá vystúpi z vlaku, zmätene pozerá, či je správne a tak sa nám spoja pohľady. “Kde to som?,” obracia sa na mňa. A ja jej, v taliančine, a vôbec nezáleží na tom, že som tu iba turista, poviem: ” Vystúpili ste v Assisi…” “Tak to som správne… Pekný deň vám prajem!” Nasadám do vlaku, aby som o dve hodiny vystupoval v Ríme. Kiežby som si z toho pokoja odniesol čo najviac! Pokoj a dobro, priatelia!

PRAKTICKÉ RADY:
Mapa stredovekého mesta s jednotlivými budovami a dôležitými bodmi
(vo veľkom rozlíšení nájdete tu)

 

Ak vás tento blog inšpiroval k putovaniu do Assisi alebo vám pomohli moje rady, napíšte mi, budem rád. Prípadne priložte aj fotografiu z návšetvy tohto miesta – martin@liziciar.sk.